Pravidelný monitoring emisií má u nás legislatívny základ v Zákone o ovzduší č. 478/2002, ktorý ustanovuje požiadavky na inštaláciu a prevádzkovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia a Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 408/2003 Z.z. “o monitorovaní”. Pojem monitoring zahŕňa jednak kontinuálne a diskontinuálne meranie emisií s použitím emisných meracích systémov ako aj kalibráciu a funkčné skúšanie kontinuálnych emisných meracích systémov.
Národná legislatíva v oblasti monitoringu emisií nadväzuje na legislatívu na európskej úrovni – Smernicu o integrovanej prevencii a ochrane ovzdušia (IPPC directive), ktorá ustanovuje požiadavku vykonávania emisných meraní. V článku 9, odstavci 5 sa špecifikujú požiadavky na monitoring, metodológiu, frekvenciu a postup vyhodnocovania. Implementácia týchto požiadaviek do národných legislatív jednotlivých členských krajín je časovo podmienená.
Kontinuálny emisný monitoring je v európskych krajinách aplikovaný v nasledujúcich oblastiach:
V zmysle výhlášky č. 408/2003 Z.z. o monitorovaní sa diskontinuálny monitoring emisií musí vykonávať na veľkých a stredných zdrojoch všetkých kategórií priemyslu formou periodických emisných meraní.
Normalizácia meracích metód
Rozdielne meracie metódy použité na zistenie emisnej hodnoty meraného objektu väčšinou neprinášajú porovneteľné výsledky. Na to, aby boli výsledky meraní z rôznych zdrojov znečisťovania vykonané rôznymi meracími laboratóriami porovnateľné, je absolútne nevyhnutné, aby metódy merania a analýz boli normalizované. Európske normy ochrany ovzdušia sú vydávané Európskym výborom pre normalizáciu (European Committee for Standardization) – CEN v technickom výbore TC 264 (TC = technical committee) a v SR sú vydávané ako STN EN normy. Normy na medzinárodnej úrovni vydáva Medzinárodná organizácia pre normalizáciu – ISO, ktoré sú v podmienkach SR publikované ako STN ISO normy.