Rosný bod v stlačenom vzduchu: čo meriate a prečo na tom záleží

Stlačený vzduch je najdrahšie médium v hale a zároveň to, o ktoré sa najmenej stará. Kompresor beží, tlak je, výroba ide. Až kým sa v pneumatickom ventile neobjaví voda, v zime nezamrzne vetva vedená po vonkajšej stene alebo sa v laku neurobia krátery.

Odkiaľ sa voda v rozvode berie

Kompresor nasáva okolitý vzduch aj s vlhkosťou, ktorú obsahuje. Stlačením sa objem zmenší, ale voda v ňom zostane – koncentrácia vodnej pary teda stúpne úmerne tlaku. Vzduch, ktorý bol pri atmosférickom tlaku pohodlne pod hranicou nasýtenia, je po stlačení na 8 barov na hranici alebo za ňou.

Časť vody sa vylúči hneď v chladiči a v odlučovači. Zvyšok putuje ďalej v pare a čaká na prvé dostatočne chladné miesto.

Tlakový verzus atmosférický rosný bod

Rosný bod je teplota, pri ktorej sa vzduch stane nasýteným. Lenže tá istá vzorka vzduchu má inú hodnotu pri prevádzkovom tlaku a inú po expanzii do atmosféry.

Prakticky to znamená jedno: v rozvode vás zaujíma tlakový rosný bod, pretože kondenzácia nastáva vnútri potrubia, kde je tlak. Normy aj výrobcovia sušičov s ním pracujú. Ak niekde vidíte hodnotu bez uvedenia, o ktorý ide, je údaj bezcenný – rozdiel je zhruba dvadsať stupňov.

Aký rosný bod vlastne potrebujete

Pravidlo je jednoduché: tlakový rosný bod musí byť nižší než najnižšia teplota, akú rozvod niekde dosiahne, s rezervou aspoň niekoľkých stupňov.

Pozor na slovo „niekde". Nestačí teplota v hale. Ak jeden úsek vedie po vonkajšej stene, cez nevykurovaný sklad alebo popod strechu, kondenzovať bude presne tam – a voda potom pokračuje ďalej do systému. Pri vetve vedenej vonku treba počítať s najnižšou zimnou teplotou.

Nad tento minimálny základ ide požiadavka odberateľa alebo normy: norma ISO 8573-1 delí stlačený vzduch do tried a pre vlhkosť určuje tieto hranice.

Kde v rozvode merať

Toto je miesto, kde sa dá meranie ľahko „vylepšiť" a nič sa tým nezistí. Hneď za sušičom je vzduch najsuchší – nameriate pekné číslo, ktoré nehovorí nič o tom, čo dostane spotrebič na konci haly.

Zmysluplné body sú tri: za sušičom (kontrola, či sušič robí, čo má), na konci najdlhšej vetvy a pred kritickým spotrebičom – lakovacou kabínou, plničkou, laboratóriom. Ak sa hodnoty medzi nimi líšia, viete, kde je problém.

Podľa čoho spoznáte vlhký vzduch bez merania

Spoločné majú to, že sa prejavia až vtedy, keď už spôsobili škodu. Meranie rosného bodu je preto typická preventívna údržba – lacnejšie než výmena skorodovanej vetvy alebo prelakovanie série.

Prečo suchý vzduch trvá dlho zmerať

Čím suchší vzduch, tým dlhšie sa meranie ustaľuje. Snímač aj hadica sú predtým „navlhnuté" z okolia a musia sa vysušiť – pri hodnotách pod -40 °C to bežnému polymérovému snímaču trvá desiatky minút.

Preto sa na tieto merania používajú snímače typu QCM (kremenné mikrováhy) s odozvou okolo jednej sekundy, prípadne prístroje, ktoré z priebehu krivky predpovedia koncovú hodnotu skôr, než sa dosiahne. Pri obhliadke s viacerými odbernými miestami je to rozdiel medzi hodinou a celým dopoludním.

Prenosný prístroj alebo sonda do potrubia?

Prístroje na rosný bod sa delia na dva typy a nie sú vzájomne zameniteľné.

Sonda so závitom sa zaskrutkuje do odberného miesta a zostane tam. Meria trvalo v prúde vzduchu pri prevádzkovom tlaku, takže zachytí aj to, čo sa deje v noci alebo cez víkend. Tak pracuje PCE-DPM 3 – sonda G1/2", tlak do 20 barov, k rosnému bodu ukazuje aj vlhkosť v percentách a obsah vody v ppm.

Prenosný prístroj sa pripojí hadicou s rýchlospojkou, zmeria a ide sa ďalej. Tak pracuje PCE-DPM 10 – dostane sa až na -100 °C rosného bodu a vďaka snímaču QCM s odozvou okolo sekundy zvládnete viac odberných miest za jednu obhliadku.

Zjednodušene: ak sledujete jeden rozvod dlhodobo a pohybujete sa v pásme od -40 do +20 °C, stačí sonda do potrubia. Ak chodíte po viacerých prevádzkach alebo meriate vzduch sušený adsorpčne na veľmi nízke hodnoty, potrebujete prenosný prístroj s rýchlym snímačom.

Časté otázky

Ako často treba rosný bod kontrolovať?

Pri adsorpčnom sušiči aspoň štvrťročne – náplň stráca účinnosť postupne a bez merania sa to zistí až podľa kondenzátu. Pri kondenzačnom sušiči stačí raz ročne a vždy po zásahu do rozvodu.

Stačí mi odlučovač, alebo potrebujem sušič?

Odlučovač zachytí kvapalnú vodu, ktorá už skondenzovala. Rosný bod ale neposunie – para v vzduchu zostane. Ak potrebujete rosný bod pod teplotu prostredia, sušiču sa nevyhnete.

Aký je rozdiel medzi kondenzačným a adsorpčným sušičom?

Kondenzačný ochladí vzduch a vodu vyzráža – dosiahne rosný bod okolo +3 °C. Adsorpčný vodu naviaže na sušiace médium a dostane sa na -40 °C aj hlbšie. Adsorpčný je drahší na prevádzku, preto sa nasadzuje tam, kde je naozaj potrebný.

Meria sa rosný bod aj u iných plynov?

Áno, rovnaký princíp platí pre dusík, argón, CO₂ alebo kyslík. Prístroje pre stlačený vzduch tieto plyny obvykle zvládnu tiež – overte si to v technických parametroch.

Prečo mi meranie ukazuje horšiu hodnotu než minule na tom istom mieste?

Buď sa zhoršil sušič, alebo je netesný odber a snímač nasáva okolitý vzduch. Skontrolujte rýchlospojku a zopakujte meranie po dlhšom prepláchnutí.

Dá sa rosný bod odhadnúť z relatívnej vlhkosti?

Prepočítať sa dá, ale musíte poznať teplotu aj tlak v mieste merania. Pri suchom stlačenom vzduchu je navyše relatívna vlhkosť taká nízka, že ju bežné hygrometre nemerajú spoľahlivo. Priame meranie rosného bodu je jednoduchšie aj presnejšie.

Pozrieť digitálne vlhkomery a merače rosného bodu ›

Ak si nie ste istí, akú triedu potrebujete alebo kde presne merať, napíšte nám prevádzkový tlak, najnižšiu teplotu v rozvode a to, na čo vzduch používate – poradíme.